default_mobilelogo

Roky počúvame o význame komunálnej politiky, o tom, že všetko začína a končí  v obci či meste kde žijeme. Spravidla si to uvedomíme raz za štyri roky pri komunálnych voľbách. Pár mesiacov pred voľbami sa okolo nás dejú pomerne príjemné zmeny, opravujú sa verejné priestranstvá, zlepšuje sa čistota, je viac kultúrnych podujatí, stavajú sa chodníky, potom sa komunálni politici predháňajú v sľuboch a potom prídu voľby. V obciach s niekoľkými stovkami voličov rozhodnúť môže aj niekoľko desiatok voličov, účasť vo voľbách býva niečo okolo 50% oprávnených voličov. 

A keďže v komunálnej politike spravidla stranícka príslušnosť nehrá až takú dôležitú úlohu, volíme podľa sympatií, podľa toho, ako kandidátov poznáme a podľa príslušnosti k nejakej záujmovej skupine, ale aj podľa toho, z akej rodiny (či rodinnej kliky) kandidát pochádza. Alebo volíme proti niekomu. Často volíme zmenu, v nádeji, že zvolíme progresivitu. V prípade rómskych komunít je to ešte zložitejšie. Na rómskych kandidátov sa spravidla rómski voliči zjednotiť nevedia, tak volia proti sebe. Je nepochopiteľné, že v komunitách, kde Rómovia tvoria viac ako 70% obyvateľov nezvolia rómskeho starostu. Rovnako ako je nepochopiteľné, že ak tvoria 25% obyvateľov, nedokážu podporiť ani jedného rómskeho kandidáta na poslanca.
 

S kolegami z viacerých neziskoviek sme krátko po posledných komunálnych voľbách hodnotili výsledky v obciach, kde pôsobíme.  Spravidla sme len konštatovali, že čas ukáže.
 

Pol roka po komunálnych voľbách čas ukazuje. Tam, kde zostali pôvodní starostovia a nedošlo k veľkým zmenám v zastupiteľstvách, vieme na čom sme. To, na čom sme spolupracovali, ide. Často pomalšie, ako by mohlo, ale vzhľadom k dohodám, ku skúsenostiam z minulosti, ide. Tam, kde došlo k zmenám, začíname odznova. Vysvetľujeme, ponúkame riešenia, hovoríme o nastavení verejných politík a princípoch riešení. Vytvárame si priestor pre naše projekty, lebo veríme že dokážeme ponúknuť pozitívnu zmenu pre Rómov. Snažíme sa presvedčiť, že peniaze minuté na projekty sú účelné, že ich nezneužívame a výsledky sú dobré pre všetkých. Popri tom, opatrne presadzujeme princíp partnerstva s Rómami, ak nie reálneho, aspoň formálneho, lebo aj to je zmena.

Komunálna politika je často postavená aj na negovaní toho, čo urobili predchodcovia. Akoby sa striedali obdobia - som za a som proti. Ak v obciach boli starostovia, čo nerobili nič, u nových starostov je tendencia, že pôdu do všetkého bez rozmyslu v snahe rýchlo vyriešiť všetko. Tam je potrebné nezabiť snahu a usmerniť záujem. Sieťujeme obce, vymieňame kontakty a propagujeme programy a dotačné schémy, ktoré ponúka štát. Oveľa horšia je však situácia v obciach, kde prídu po voľbách starostovia, ktorí za 4-5 mesiacov zrušia všetko, čo ich predchodca či predchodcovia budovali viacero rokov. Ak ukončia projekty, lebo výsledok z nich nie je ten, aký si predstavovali, ak odstúpia od programov, ktoré síce majú nedostatky, tak v konečnom dôsledku nepomáhajú vyrovnávať šance vylúčených rómskych komunít. Ak prepustia schopných ľudí, tak deklarujú, že nevidia zmysel v intervenciách. Čo robiť v takých prípadoch? Starosta je rozhodujúci. Nikto ho nedonúti spolupracovať, pokračovať v začatom, ani akceptovať predchádzajúce záväzky. V takýchto prípadoch sme často bezmocní a iba sa prizeráme, ako sa situácia mení k horšiemu. Žiaľ, doplácajú na ňu obyvatelia rómskych komunít. 

Aj taká je realita pol roka po komunálnych voľbách. 

eb