default_mobilelogo

Nezávisle na sebe som sa v jednom dni stretla s dvoma svojimi rómskymi kamarátkami. Sedeli sme na káve a len tak rozprávali o všeličom. Keďže je leto, reč prišla na dovolenky. Kam by sme chceli ísť, kam pôjdeme, kde sme sa ako cítili... A  v oboch rozhovoroch sa objavili rovnaké postrehy. Obe majú pozitívny vzťah k južným krajinám a v destináciách Tunis, Egypt, Turecko sa cítia ako doma. Obe hovorili o zážitkoch, keď domáci v Tunise, či Turecku ich oslovili arabsky, lebo ich pokladali za „domáce“. Obe sa zhodli, že v týchto krajinách zapadnú a nevyčnievajú, že farbou pleti, vlasmi sa na ulici nelíšia od ostatných a splývajú s ostatnými. Zhodli sa, že je to príjemný pocit. Práve to, že zapadli im umožnilo nadviazať bližší kontakt s domácimi, vedia, ako sa v dovolenkových destináciách žije mimo hotelových rezortov a majú priateľov v týchto krajinách ...a nemajú predsudky. 

Tak mi napadlo, že napriek tomu, že na Slovensku sú Rómovia doma, často im chýba práve ten pocit, že zapadajú. To, že na prvý pohľad vyčnievajú – majú inú farbu pokožky, vlasov...., ich stavia do pozície „cudzincov“ a žiaľ aj tých, ktorých majorita nemá záujem spoznať.