default_mobilelogo

Ženy z rómskych komunít zvykneme označovať ako viacnásobne marginalizované. Abstraktné slovné spojenie, ktoré skrýva nerovné postavenie. Nerovnosť vo vzťahu k mužom a priepastný rozdiel medzi rómskymi ženami z osád a ženami z majority. 

Len ten, kto pozná realitu osád, dokáže si predstaviť, ako je limitovaný ich život. Dievčatá na rozdiel od chlapcov zriedkavejšie pokračujú v stredoškolskom vzdelávaní a iba 12,5% rómskych žien má stredné alebo vyššie vzdelanie. V komunitách naďalej prevláda názor, že ženy by sa mali starať o domácnosť, deti a manžela, byť poslušné a submisívne. Mladé ženy sa musia podriadiť manželovi, ale ak zostanú bývať v dome jeho rodičov, rozhodujúce slovo má svokra. Tradície, ktoré v majoritnej populácii poznáme z histórie, sú v rómskych komunitách stále prítomné, ba možno sa v čase chudoby a nezamestnanosti ešte posilňujú.

Na jednej strane zomknutosť rodiny a spoločné hospodárenie širšej rodiny pomáha ľuďom z osád prežiť pri nedostatku prostriedkov, ale zároveň potláča individuálne potreby jednotlivcov. Pritom potreby a túžby rómskych žien z komunít zodpovedajú 21. storočiu. Chcú byť dobrými manželkami, ale zároveň potrebujú, aby ich názor bol braný na zreteľ, aby mohli študovať, pracovať, stretávať sa, starať sa o seba... aby mohli byť rovnocenné.

To, čo je bežné aj v malej obci, nie to v meste - ísť si zacvičiť, je pre ženy v osadách niečo mimoriadne. Ženy z majority sa už nevenujú ručným prácam, ženy v osadách vítajú možnosti stretávať sa a pracovať so zvyškami látok, papiera či nití. Z odpadových materiálov dokážu vyrobiť zaujímavé veci, škoda, že pre ne nenájdu aj odbyt. Pozitívne je, že pri takýchto stretnutiach si vytvárajú priestor pre rozhovory medzi sebou, pre zdieľanie názorov a skúseností. Aj keď niektoré témy sú v rómskom prostredí stále tabuizované, hovoriť o vzťahu medzi mužom a ženou, sexe alebo antikoncepcii sa jednoducho nepatrí. 

Mnohé zo žien si až v strednom veku uvedomia, že bez vzdelania nemajú šance sa zamestnať. S veľkými prekážkami a niekedy aj bez podpory svojich manželov študujú, aby svojim rodinám zabezpečili víziu lepšieho života. Ak sa aj ženy zamestnajú, musia riešiť konflikt medzi prácou a rodinou. Je zriedkavé, aby nezamestnaní rómski muži prevzali domáce povinnosti či starostlivosť o deti v prípade, že sa ich žena zamestná.

Odhady hovoria, že v našej spoločnosti je každá piata žena vystavená domácemu násiliu. V rómskych komunitách je miera tolerancie k násiliu veľmi vysoká a dá sa predpokladať, že s nejakou formou násilia je konfrontované vyššie percento žien ako v majoritnej populácii. Je to vážny problém, ktorý ale nateraz nemá riešenia. Žiaľ, násilie v rómskych komunitách ide naprieč vzdelanostnej štruktúre. Nevyhýba sa ani rodinám, kde sú ženy zamestnané často aj ako učiteľky, terénne sociálne pracovníčky či asistentky. Ženy radšej trpia, než by o problémoch hovorili, lebo ešte stále v rómskych komunitách platí, že je lepšie byť nešťastne vydatá ako rozvedená. Nechať sa ponižovať, citovo vydierať, ale aj udrieť, je považované za údel ženy. V takomto prostredí vyrastajú deti, ktoré násilie v rodine môže poznačiť na celý život.

Vieme, že napomôcť sebarealizácii žien a vzoprieť sa tradíciám, je zložitý proces. Na Slovensku v minulom storočí k tomu dopomohlo organizovanie sa žien v spolkoch a spoločenských organizáciách. V rómskom prostredí sú také organizácie zatiaľ zriedkavé. Ak však chceme, aby zmena v rómskych komunitách nastala zdola, podpora ženského hnutia je viac ako potrebná.

Publikované v denníku Pravda, dňa 5. októbra 2015